V kanonickej vizitácii, ktorú vykonal vo farnosti Dlhé nad Cirochou jágerský biskup Karol Eszterházi dňa 14. júna 1773 je už zmienka o tom, že v Belej nad Cirochou bola v roku 1769 postavená kaplnka s biskupským dovolením a z iniciatívy a financovania grófky Terezy Zichyovej. Okrem kaplnky v roku 1773 v Belej už stála aj zvonica. Po výstavbe kostola v obci v roku 1912 bol z malej zvonice prenesený do kostolnej veže malý zvon. Okrem neho boli zaobstarané ešte dva zvony. Tie však vo veži neostali dlho. Boli použité na vojnové účely. V roku 1925 boli do veže kostola nainštalované dva nové zvony a od tých čias sa nachádzajú vo veži dnes už farského kostola tri zvony. Každý z nich nesie vlastné meno. Panne Márii je zasvätený malý zvon. Stredný je zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi a veľký Božskému srdcu Ježišovmu.

 

Túžba veriacich v Belej nad Cirochou mať vlastný kostol sa zrealizovala až v 20. storočí. V roku 1912 tu bol postavený kostol, zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu. Veľkú zásluhu na jeho postavení má vtedajší sninský farár a dekan humenského dekanátu Andrej Lehoczky.

 

Kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho z roku 1912 bol neogotický. Bola to jednoloďová stavba s polygonálnym presbytériom a pseudogotickou rebrovou klenbou. V roku 1923 bol kostol vymaľovaný. Túto prácu vykonal jeden z vynikajúcich maliarov tej doby Max Kurth. V kostole boli tri neogotické oltáre: Hlavný oltár, Pravý bočný oltár Sv. rodiny a Ľavý bočný oltár Ružencovej Panny Márie.

 

 

Po druhej svetovej vojne, keď došlo k nárastu obyvateľov obce, kostol kapacitne už nestačil. V obci nebývali sv. omše každú nedeľu a tak veriaci museli chodiť často na bohoslužby do farského kostola v Snine. Aj napriek ťažkým časom za vlády komunistického režimu sa veriaci obce rozhodli k odvážnemu kroku, a to k rozšíreniu pôvodného kostola. Veľa pozitívnej práce v tom čase vo farnosti vykonal pán farár Ladislav Bartko. Počas jeho pôsobenia bola z jeho iniciatívy postavená nová farská budova v Snine a nový kostol v obci Zemplínske Hámre zasvätený sv. Jozefovi, robotníkovi (1957). Iniciátorom prestavby kostola v Belej bol vtedajší kaplán v Snine vdp. Vendelín Korínek, ktorý podnietil skupinu chlapov z Belej spolu s miestnym architektom pánom Jánom Ferkom k prebudovaniu kostola. Celá akcia sa konala bez štátneho súhlasu, a tak dôsledky nedali na seba dlho čakať. Pán kaplán Korínek bol preložený a viacerí občania obce boli podrobení policajnému výsluchu. Bol vydaný prísny zákaz pokračovať v stavbe. Príslušníci polície cez deň strážili stavenisko, no len čo odišli nastúpilo množstvo remeselníkov a robotníkov. Stavalo sa v noci za pomoci elektrického osvetlenia. Aj napriek mnohým prekážkam zo strany štátnych úradov bol kostol postavený v rekordnom čase - počas necelých dvoch rokov 1962-1964.

 

Začiatkom 70-tych rokov bola prevedená farebná maľba kostola, na ktorú prispela rodina Andreja Čižmára a jeho manželka Zuzana z USA. V 80-tych rokoch už však bola maľba kostola značne poškodená a pri obnove interiéru došlo aj k premaľovaniu kostola.

 

Po zriadení samostatnej farnosti v roku 1990 sa Kostol Božského Srdca Ježišovho stal farským kostolom.